V 1. časti by som chcel popisať niektoré základné príkazy BASHu slúžiace na prácu s adresármi. ls, mkdir, rmdir
Linux a Unix má vlastnosť ktorá sa označuje ako "case-sensitive“ (doslova citlivýý na malé a velké písmena). To znamena, že príkaz ls a LS sú 2 rozdielné, tak isto ako aj názvy priečinka home Home HOME hOmE sú úplne rozdielne.
Príkazový riadok je zobrázený špeciálnym programom, ktorý označujeme príkazový interpret (shell). Príjma príkazy a realizuje ich. Príkazový interpret má svoj vlastný jazyk a programy v ňom napísané nazývame skripty príkazového interpreta (shell scripts.) Shellov poznáme veľa druhov ale najznamejšie sú nám známy Bourne again shell (BASH) a C shell.
Keď zadávame príkaz môže byť pred ním ľubovolný počet medzier, príkaz sa po stlačení <enter> výkona.
Na ukončenie bežiacého programu sa používa kombinácia <CTRL> + <D>.
/ - oznáčuje koreňový priečinok (root)
/home/petulko/subor.txt - Prvý znak je / indikuje koreňový adresár. Home je jeho podadresár. Adresár petulko je podadresár adresara home a subor.txt je subor ktory sa nachádza v petulko. Všetký položký pred súborom musia byť adresáre.
Prvý dôležitým príkazom je príkaz ls. Jedná sa o príkaz, ktorý slúži na vypísanie adresárov a informácií o súborov.
petulko@laptop:~/Hudba$ ls
petulko@laptop:~/Hudba$
Nič nezobrazilo, čo je správne a vieme, že adresár Hudba je prázdny.
Výpis absahu nejakého adresára napríklad koreňového:
petulko@laptop:~/Hudba$ ls /
bin dev initrd.img lost+found opt sbin sys var
boot etc initrd.img.old media proc selinux tmp vmlinuz
cdrom home lib mnt root srv usr vmlinuz.old
V príkaze ls / je ls príkazom a / je parameter. Všeobecné platí, že parametre upravujú funkcie príkazu. Niektoré príkazy majú špeciálne parametre, ktorým sa hovorí voľby (options)
ls -l - je jedným z najčastejšie používaných prepínačov, ktorý aktivuje podrobnejší výpis (l=long). Vypíše okrem názvu súboru naviac ešte informácie o právách, vlastníkoch a skupinách, veľkosť v bytoch a dátum a čas poslednej zmeny.
Ďalším často používaným prepínačom je -a (resp. -A). Zaistí výpis skrytých súborov tj. súborov, ktorých názov začína bodkou. Prepínač -A vynechá výpis zvláštnych adresárov . (aktuálny pracovný adresár) a .. (adresár obsahujúci aktuálny adresár)
Ak adresár obsahuje ďalšie podadresáre, môžeme si ich vypísať aj s ich obsahom + obsah hlavného adresára v ktorom sa nachádzame. Slúži na to parameter -R. Pre výpis všetkých súborov aj skrytých vo všetkých podadresároch spolu s podrobnosťami slúži: ls -laR
Zaujímavou a užitočnou možnosťou je vypísanie najnovších súborov ako prvých. Slúži k tomu prepínač -t, teda ls -t.
Niekedy je užitočná možnosť usporiadať položky podľa inej vlastnosti ako je názov súboru
ls -U - Vypne triedenie
ls -X - Usporiada abecedne podľa prípony
ls -S - Usporiada podľa veľkosti
ls -t - Usporiada podľa času
ls -v - Usporiada podľa verzie
Ak chceme zistiť ako vyzerá celková štruktúra adresáru, teda koľko podadresárov sa v aktuálnom (alebo špecifikovanom) adresári nachádza, stačí použíť príkaz tree. Tento príkaz nieje štandardne súčasťou všetkých distribúcii preba ju doinštalovať.
Pre zistenie plnej cesty k aktuálnemu adresaru slúži príkaz pwd (print working directory).
cd [adresár]
Príkaz cd umožňuje specifikovať buď absolutnú cestu, alebo relativnú cestu. Absulná cesta začína znakom / a musia byť vymenované všetký adresáre sverujúce k žiadanému. Relatívna cesta sa vzťahuje k aktuálnému adresáru. Exituju dva špecialné adresáre ktoré sú relatívne. Sú to adresáre "." a "..". Adresár "." specifikuje aktuálný adresár a adresár ".." specifikuje nadriadený adresár. Hlavný adresár ma ako nadriadený adresár sám seba.
cd .. - presunie o adresár vyššie
cd / - presunie do hlavného adresára
cd /home - presunie nás do adresára /home
Ak sa nachádzame v hociákom priečinku na disku, môžeme sa jedním príkazom ihned presunúť do svojho domového adresára. Urobíme to zadaním príkazu cd bez zadania parametrov. (cd je totožný z cd ~)
Ak sme sa presunuli preč z adresára a chceme sa doňho vrátiť, posluží nám opäť príkaz cd - .
mkdir adresar1 [adresar2 .. adresarN] - Vytvorenie adresára.
Príklad, ktorý vytvorí adresár skuska :
petulko@laptop:~/ukazka$ ls -F
petulko@laptop:~/ukazka$ mkdir skuska
petulko@laptop:~/ukazka$ ls -F
skuska/
petulko@laptop:~/ukazka$ cd skuska
petulko@laptop:~/ukazka/skuska$
Nemusíme však vytvárať len jeden adresár. Môžeme vytvoriť rovno celu adresárovú štruktúru, čiže adresár s podadresárom. Použijeme nato prepínač -p. Napríklad: mkdir -p /novy/test/skuska. Vytvorí najskôr adresár /novy, vňom podadresár /test a v ňom potom adresár /test
rmdir adresar1 [adresar2 .. adresarN] - (remove directory) Funguje presne opačné ako mkdir, čiže slúží na zmazanie adresára.
Príklad:
petulko@laptop:~/ukazka/skuska$ rmdir adr2 adr3
rmdir: nepodarilo sa odstrániť `adr2': No such file or directory
rmdir: nepodarilo sa odstrániť `adr3': No such file or directory
petulko@laptop:~/ukazka/skuska$ ls
adr1
petulko@laptop:~/ukazka/skuska$ cd ..
petulko@laptop:~/ukazka$ ls
skuska
petulko@laptop:~/ukazka$ rmdir skuska
rmdir: nepodarilo sa odstrániť `skuska': Directory not empty
Adresár ktorý chceme zmazať musí existovať :)) a hlavné musí byť prázdny.Ak vieme isto, že chceme zmázať adresár aj napriek tomu, že obsahuje adresáre alebo súbory použíjeme rm -R [adresár]. (tento príkaz popíšem v ďalšej časti podrobnejsšie)
![]() |
Pojďte s námi budovat chytřejší planetu |
ls
je příkaz primárně sloužící k vypsání seznamu
souborů v daném adresáři. Prvně se objevil v původní verzi AT&T
UNIXu. Název vychází z podobného příkazu list segments, který byl obsažen v OS Multics. V tomto OS byl soubor synonymem k (paměťovému) segmentu.
Standardní použití vypadá následovně:
# vypíše aktuální pracovní adresář
ls
# vypíše daný adresář
ls /dany/adresar/
Výpis (výstup příkazu) potom vypadá například takto (adresář /
):
bin dev home mnt proc sbin tmp var
boot etc lib opt root sys usr
Jedním z nejčastěji používaných přepínačů je -l, který aktivuje podrobnější výpis: