Všetky hady nehryzú

Gratulujem ti, že si dostal túto knihu k narodeninám alebo pod stromček. Teta Margit z Veľkého Medera ti pôvodne chcela doniesť dve rôzne ponožky rôznych veľkostí a farieb (a ty by si ich aj tak nenosil, aj keby si do nich dorástol). Našťastie počula niekoho hovoriť o tejto vytlačiteľnej knihe, kto sa ju minulé Vianoce snažil naučiť robiť na počítači (vzdal to, keď začali hovoriť o myši), tak ho poprosila, či by jej nevytlačil jeden výtlačok pre teba. Buď rád, že si nedostal staré plesnivé ponožky.

Dúfam, že nie si príliš sklamaný, že som iba na recyklovanom papieri a že ťa neodradí môj nie celkom pekný názov (no dobre, vôbec nie je pekný), hovoriaci o “Výuke. . .”. Počkaj ale chvíľku a porozmýšľaj, ako sa teraz asi cítim. Keby som bola čarodejníkom z tých knižiek, ktoré máš na poličke v spálni, už by som mala asi pričarované zuby... alebo možno oči. Možno by som mala v sebe pohyblivé obrázky alebo by som vydávala plačlivé zvuky pri otváraní mojich stránok. Miesto toho som vytlačená na listoch formátu A4 so somárskymi ušami a ak som mala šťastie, som zviazaná v zložke alebo hrebeňovou väzbou. Ja viem, nemám oči.

Dala by som čokoľvek za sadu pekných ostrých zubov...

Nie je to však až tak zlé, ako to vyzerá. Aj keď nemôžem hovoriť... alebo dať ti po prstoch, ak ma nebudeš čítať... Môžem ti povedať niečo o tom, ako fungujú počítače. Nie o súčiastkách s drôtmi a čipmi a zariadeniach, ktorých sa nesmieš chytať, lebo by ťa pokopal elektrický prúd (to nie!!)— ale o veciach skrytých za drôtmi, čipmi a bitmi, ktoré robia z počítača užitočnú vec.

Je to trochu podobné myšlienkam, ktoré lietajú niekde vo vnútri tvojej hlavy. Keby sme nemali myšlienky, sedeli by sme na podlahe svojej izby, pozerali do prázdna a slintali si na tričko. Bez programov by boli počítače dobré možno len na podopieranie dverí a ani potom by neboli veľmi užitočné, pretože by sme o ne v noci zakopávali. Nie je nič horšie ako palec narazený v tme.

Som len kniha a napriek tomu to viem.

U vás doma môže niekde posedávať Playstation, Xbox alebo Wii—ten sa nezaobíde bez programov (Hier). Váš DVD prehrávač, chladnička a aj auto majú v sebe počítačové programy, aby nám dokázali lepšie pomôcť. DVD prehrávač má program, ktorý nám umožňuje nastaviť, čo chceme z DVD prehrať; chladnička môže mať jednoduchý program, ktorý dáva pozor, aby nežrala veľa elektriny, ale popritom udržala naše jedlo v chlade; vaše auto môže mať počítačový program, ktorý upozorňuje vodiča, že ide do niečoho naraziť.

Ten, kto vie napísať počítačové programy, môže urobiť rôzne užitočné veci. Vytvoriť vlastné hry. Upraviť webové stránky tak, aby boli farebnejšie a zaujímavejšie. Zostaviť si program, ktorý nám pomôže s domácou úlohou.

Dosť bolo rečí, poďme na niečo zaujímavejšie.

Niekoľko slov o jazyku

Rovnako ako ľudia, niektoré veľryby, delfíny, a možno aj rodičia (aj keď to je diskutabilné), aj počítače majú vlastný jazyk. Vlastne rovnako ako ľudia dokonca viacero jazykov. Existuje toľko jazykov, že pokryjú takmer všetky písmená abecedy. A, B, C, D a E nie sú len písmená, sú to tiež programovacie jazyky (čo dokazuje, že dospelí nemajú fantáziu, a mali by si pred pomenovaním jazyka prečítať slovník alebo synonymický slovník).

Existuje tiež mnoho programovacích jazykov, ktoré sa volajú podľa ľudí, alebo sú skratkami slovných spojení (začiatočné písmená niekoľkých slov) a niektoré sa dokonca volajú po televíznych reláciách. Oh, a skoro som zabudla na pluská a krížiky (+, #) za niektorými písmenami, ktoré som pred chvíľou vymenovala — aj takýchto programovacích jazykov je niekoľko. Aby bola situácia ešte komplikovanejšia, niektoré jazyky sú takmer rovnaké a líšia sa len mierne, podobne ako nárečia u ľudí.

Čo som ti hovorila? Nemajú predstavivosť!

Našťastie mnoho týchto jazykov upadlo do zabudnutia alebo bolo úplne zrušených; no zoznam rôznych spôsobov, akým sa môžeme ‘rozprávať’ s počítačom je stále hrozivo veľký. Ja ti budem hovoriť iba o jednom z nich — inak by sme nevedeli ani začať.

Bude to produktívnejšie ako sedieť v spálni a slintať si na tričko. . .

Príkazy nejedovatého škrtiaceho hada...

. . .alebo skrátene Pythona.

Okrem toho, že Python je had, je to tiež názov programovacieho jazyka. Avšak nebol pomenovaný podľa beznohého plaza, ale podľa postavy z televízneho seriálu. Monty Python bola anglická komédia, ktorá bola populárna v sedemdesiatych rokoch (a je populárna aj v súčasnosti), ktorá sa od určitého veku stane zábavná. Ktokoľvek kto má menej rokov ako. . . povedzme 12. . . sa bude čudovať, čo je na tom hadovi smiešne.

V Pythone je veľa vecí (v programovacom jazyku, nie v hadovi ani televíznom seriále), ktoré sú veľmi užitočné, ak sa učíš programovať. Teraz v tomto momente je najdôležitejšie, že sa dá veľmi rýchlo spustiť a niečo v ňom urobiť.

Teraz je čas overiť si, či si mamina, ocino (alebo niekto, kto má na starosti počítač) prečítali moju úvodnú časť nazvanú  “Poznámka pre rodičov”.

Overíš si to takto:

Ak sa nachádzaš v systéme Windows, v ľavom dolnom rohu obrazovky je tlačidlo Štart. Klikni naň a potom na "Všetky programy" (ktoré majú vedľa seba taký zelený trojuholník) a pozorne prejdi zoznam programov, v ktorom by si mal uvidieť ‘Python 3.0’ (alebo niečo podobné). Na obrázku 1.1 si môžeš pozrieť, ako by malo vyzerať to, čo hľadáš. Klikni na ‘Python (command line)’ a uvidíš niečo podobné ako na obrázku 1.2.

Obrázok 1.1: Python v ponuke Windows.

Ak tlačidlo Štart nevidíš, v takom prípade asi máte na počítači Linux. Spýtaj sa maminy alebo ocina, ktorý terminál by si mal použiť (malo by sa to volať ‘Terminál’, ‘rxvt’, ‘xterm’ alebo nejakým iným názvom — čo je dôvod, prečo sa budeš musieť spýtať). Spusti terminál, napíš ‘python’ (bez úvodzoviek) a stlač kláves Enter. Mal by si vidieť niečo podobné ako je na obrázku 1.2.

Obrázok 1.2: Vľavo konzola jazyka Python pre Windows, vpravo konzola jazyka Python spustená v Linuxe (Ubuntu).

Ak si práve zistil, že rodičia si moju úvodnú časť neprečítali. . .

. . .pretože ti niečo chýbalo pri postupe podľa mojich inštrukcií — zober ma a strč ma svojim rodičom pod nos, keď čítajú noviny a majú dobrú náladu. Hovor “prosim prosim prosim”, až pokým nezačneš byť otravný, čo ich prinúti vstať z gauča. Samozrejme, druhá možnosť je, že si úvodnú časť prečítaš ty a podľa inštrukcií si nainštaluješ Python sám.

Prvý program v Pythone

Ak sa ti s trochou šťastia podarilo spustiť konzolu,ktorá slúži na zadávanie príkazov a spúšťanie programov Pythonu, môžeme pokračovať ďalej. Po spustení konzoly (alebo po zadaní príkazu), uvidíš ‘výzvu’ príkazového riadka. V konzole Pythonu tvoria výzvu tri lomené zátvorky alebo znamienka väčší než (>):

>>>

Ak dáš vedľa seba viac príkazov Pythonu, dostaneš program, ktorý môže vedieť viac ako len niečo vypísať v konzole. . ., ale začať treba od jednoduchých vecí, preto zatiaľ budeme príkazy zadávať do konzoly za výzvu príkazového riadka (>>>). Tak skúsme pre začiatok napísať tento príkaz:

print("Ahoj Svet")

Nezabudni napísať úvodzovky (to je toto: ” ”) a stlačiť na konci riadka kláves Enter. Mal by si uvidieť niečo takéto:

>>> print("Ahoj Svet")
Ahoj Svet

Výzva sa objaví znova, čo znamená, že konzola Pythonu je pripravená spracovať ďalšie príkazy.

Gratulujem ti! Práve si vytvoril prvý program v Pythone. Príkaz print je funkcia, ktorá vypíše čokoľvek, čo je vo vnútri zátvorky, späť do konzoly– budeme ju neskôr často používať.

Druhý program v Pythone... zase ten istý?

Programy v Pythone by vôbec neboli užitočné, keby sme museli zadávať príkazy v tom momente, keď chceme niečo urobiť—alebo keby sme pre niekoho vytvorili program, a on by ho pred použitím musel celý znova napísať.

Textový procesor, ktorý používaš na napísanie školského projektu má niečo medzi 10 a 100 miliónom riadkov príkazov. Keby sme to vytlačili na papier, bolo by to asi 400,000 strán. . . čo by vytvorilo vežu z papiera vysokú okolo 40 metrov. Len si predstav, že by si si kúpil v obchode takýto program, koľkokrát by si musel prejsť z obchodu k autu, kým by si ho celý do auta naložil. . .
. . .a ako by ste to vôbec odviezli, keby fúkal vietor, ľahko by takú vysokú vežu z papiera rozfúkalo. Našťastie existuje riešenie, aby sme nič takéto nemuseli robiť.

Ak máš Windows otvor si Poznámkový blok (Klikni na Štart, Všetky programy, Príslušenstvo), ak máš Linux, tak sa spýtaj ocina alebo maminy, ktorý editor máš použiť a napíš do neho príkaz print rovnakým spôsobom, ako keď si ho zapisoval do príkazového riadka:

print("Ahoj Svet")

Klikneme na menu Súbor, potom na Uložiť, zadáme názov súboru ahoj.py a ak sme vo Windows uložíme súbor na plochu. V Linuxe súbor uložíme do domovského priečinka (v oboch prípadoch priečinky uvidíme ako ikonu niekde v dialógovom okne). V systéme windows stačí dvakrát kliknúť na uložený súbor. V systéme Linux otvoríme terminál a zadáme:

python ahoj.py

Po spustení uvidíš výpis Ahoj Svet, presne tak, ako keby si ho napísal do konzoly Pythonu (pozri obrázok 1.2).

Teraz môžeš vidieť, že tí múdri ľudia, čo vymysleli Python, ťa zachránili pred potrebou písať ten istý program znova a znova. Nie je to ako pred rokom 1980. Choď a opýtaj sa otca, či mal počítač ZX81 alebo Didaktik, keď bol mladší.

Počítače Didaktik, ktoré sa začali vyrábať v roku 1980 a boli jedny z prvých cenovo dostupných domácich počítačov. Veľa mladých chlapcov a dievčat boli úplne zbláznený do prepisovania kódu hier, ktoré vychádzali v časopisoch, po dlhých hodinách písania však zistili, že program nepracuje tak ako má.

Koniec začiatku

Vitaj v nádhernom svete programovania. Začali sme sa naozaj jednoducho, "Ahoj Svet". Keď sa budeš učiť niekedy iný programovací jazyk, zistíš, že vo väčšine prípadov sa začína rovnako.

V ďalšej kapitole budeme robiť ďalšie užitočné veci s konzolou Pythonu, a potom sa pozrieme na to, ako sa vytvára program.