Konzola a príkazový riadok
Aj keď sa môže zdať, že ovládanie počítača pomocou textových príkazov na príkazovom riadku je pomalé a ťažkopádne, skúsenejší používatelia ho častokrát preferujú - práve pre rýchlejšie ovládanie a väčšiu flexibility.
Je však pravdou, že najskôr sa treba veľa naučiť. Možno pri tom pomôže manuál, ktorý vypracovali traja študenti na FMFI UK ako ročníkový projekt.
Bash - (Bourne Again SHell)
Úvod do BASH
Čo je Bash (Bourne Again SHell) ?
Odpoveď by mohla byť: shell dostupný v Linuxe a nie je len výborným príkazovým riadkom ale zároveň plnohodnotný skriptovací jazyk.
V jednotlivých článkoch sa budem snažiť vytvoriť sprievodcu BASHom, teda prostredím ktoré veľmi veľa užívateľov linuxu neznáša alebo mu vôbec nerozumie.
Kde sa ten Bash nachádza? Ako sa k nemu dostanem? Ako ho spustím?
- Jeden zo spôsobov sú virtuálne konzoly, ktoré ticho bežia v pozadí paralelne s naším systémom. Štandardne ich v Ubuntu beží až 6 .. môžeme si ich prepnúť [Ctrl + Alt + F1] ... [Ctrl + Alt + F6]. Do nášho grafického prostredia sa vrátime [Ctrl + Alt + F7]. Keď už sme v textovej konzole pri prechode medzi jednotlivými obrazovkami už [ctrl] nemusíme držať. Aj do textovej konzoly sa musíme prihlásiť. Po zadaní mena , hesla a stlačení [enter] sa nám spustí Bash.
- Ďalší spôsob je pripojiť sa cez emulátor terminálu priamo v grafickom prostredí. K tomu slúži napríklad. xterm, Konsole (KDE), alebo gnome-terminal (GNOME). Po spustení mame hneď Bash. Prihlasovať sa nemusíme lebo sme sa už prihlásili do správcu okien.
- Najčastejšie využívané pripojenie je po sieti. Aj pri vzdialenom pripojení sa bude overovať totožnosť.
Základné pojmy
Prvé čím sa nám Bash ohlasí, je niekoľko znakov na začiatku riadku, za ktorými stojí kurzor. Nazývame to anglickým slovom prompt. Štruktúra pred kurzorom sa dá meniť na požiadanie užívateľa. Môžu tam byť rôzne informácie napr: meno počítača, aktuálny adresár, čas , ....
Keď sa zobrazí Prompt a kurzor bliká je možne zadávať príkazy, ale ak kurzor stojí na začiatku riadku, interpret zrejme vykonáva príkazy. Ak ho potrebujeme násilne ukončiť urobíme to klávesami [Ctrl+c].
To čo zadáme na riadok ako prvé je chápane ako príkaz. Interné príkazy sú také, ktoré sú súčasťou shellu a ten ich pred vykonaním nemusí čítať z disku napr: pwd, ....Ak neodpovedá náš zadaný príkaz žiadnemu internému, začne Bash hľadať spustiteľný súbor (program) na disku. Napríklad externého príkazu je ls, ktorý vypisuje obsah aktuálneho/zadaného adresára. Príkazy sa dajú použiť samostatne ale väčšina vyžaduje parametre.
Manuál a nápoveda
Nápoveda je jednoduchý popis jednotlivých argumentov príkazu. Vyvoláme ju príkazom --help. Zadáme príkaz touch --help získame nápovedu k tomuto príkazu.
V prvom riadku vidíme správny postup zápisu príkazu (syntax)
napr: Usage: touch [OPTION]... FILE... ,
touch - názov príkazu,
[OPTION] - volby v hranatých zatvorkach nie sú povinné,
... - znamena že volieb môže byť viac
FILE - povinný súbor ktorého sa chceme "dotknúť"
... - súborov môže byť zadaných súčasne viac, musia byť oddelene medzerou
V druhom riadku je stručný popis príkazu.
Posledná časť nápovedy obsahuje popis jednotlivých volieb.
Na výpis helpu po stránkach použijeme ls -- help | more.
Manuál - vyvoláme ho pomocou príkazu man. Je to asi najpoužívanejší program v BASHe. K jednotlivým príkazom nájdeme podrobné manuálové stránky, ktoré vyvoláme man príkaz. napr: man touch.
V položke NAME vidíme jednoduchý popis príkazu.
Nasleduje SYNOPSIS kde je podrobná syntax príkazu. (pis jednotlivých častí je vysvetleny vyššie v nápovede platí to iste). Ak sú možností odelené zvislou čiarou | znamená to, že si môžeme vybrať len jednu z ponuknutých možnosti.
Napr: [--color[={yes,no,tty}]] znamená, že môžeme použiť paramater --color, a to sám alebo so znakom =. Ale ak už pridáme =, musíme pokračovať s jedným zo slov yes, no, tty.
V ďalšej časti manuálových stránok je podrobný popis daného programu. Túto časť je veľmi dobrá na zistenie informácií ohľadom jednotlivých príkazov. Niekedy tu bývajú odkazy na inú dokumentáciu ku skúmanému problému.
Na konci stránok vidíme informácie o autorovi, kam reportovať chyby ak sa nejake vyskytnú atď
Pri čítaní manuálových stránok vidíme v dolnom riadku blok s textom ako --more-- alebo "Line 1". Znamená to, že k danému príkazu existuje viacej informácií.
Man nám zobrazí prvú stránku ak chceme pokračovať ďalej stlačíme <spacebar> a zobrazí sa nasledovná stránka. Ďalej sa môžeme pohybovať [šípkami], klávesami [PgUp] a [PgDn] sa posúvame po stránkach. Fungujú tu aj ďalšie klávesy tie môže získať pomocou [h].Na začiatok prejdeme pomocou [gg]. Manuál ukončujeme pomocou klávesy [q].
Manuál k manuálu vyvoláme pomocou príkazu man man. Veľmi často používam man -k hľadané slovo, čiže chcem nájsť nejaký editor ale vôbec neviem ako sa volá zadám man -k editor dostanem výpis všetkých editorov aj s krátkym popisom.
To isté môžeme urobiť aj pomocou príkazu apropos editor - hľadá v manuálových stránkach názov programu editor a tiež v poznámke slovo editor. Všetky nájdene vypíše.
Na záver
Na záver by som rád spomenul ako sa správne z Bashu odhlásime. Môžeme použiť jeden z príkazov logout a exit. Alebo ich nahradiť kombináciou kláves [Ctrl + d].
Poznámky
- Linux a unix je rozlišuje malé a veľké písmená, čo znamená, že písmeno d je iné ako D.
- všetky príkazy som testoval v ubuntu 9.04, ktorý bol predvolene nastavený.
Literatúra
výborným zdrojom informacií sú samotné manualové stránky man bash
BASH: 1. časť (Práca s adresármi)
V 1. časti by som chcel popisať niektoré základné príkazy BASHu slúžiace na prácu s adresármi. ls, mkdir, rmdir
Linux a Unix má vlastnosť ktorá sa označuje ako "case-sensitive“ (doslova citlivýý na malé a velké písmena). To znamena, že príkaz ls a LS sú 2 rozdielné, tak isto ako aj názvy priečinka home Home HOME hOmE sú úplne rozdielne.
Príkazový riadok je zobrázený špeciálnym programom, ktorý označujeme príkazový interpret (shell). Príjma príkazy a realizuje ich. Príkazový interpret má svoj vlastný jazyk a programy v ňom napísané nazývame skripty príkazového interpreta (shell scripts.) Shellov poznáme veľa druhov ale najznamejšie sú nám známy Bourne again shell (BASH) a C shell.
Keď zadávame príkaz môže byť pred ním ľubovolný počet medzier, príkaz sa po stlačení <enter> výkona.
Na ukončenie bežiacého programu sa používa kombinácia <CTRL> + <D>.
/ - oznáčuje koreňový priečinok (root)
/home/petulko/subor.txt - Prvý znak je / indikuje koreňový adresár. Home je jeho podadresár. Adresár petulko je podadresár adresara home a subor.txt je subor ktory sa nachádza v petulko. Všetký položký pred súborom musia byť adresáre.
Výpis adresárov
Prvý dôležitým príkazom je príkaz ls. Jedná sa o príkaz, ktorý slúži na vypísanie adresárov a informácií o súborov.
petulko@laptop:~/Hudba$ ls
petulko@laptop:~/Hudba$
Nič nezobrazilo, čo je správne a vieme, že adresár Hudba je prázdny.
Výpis absahu nejakého adresára napríklad koreňového:
petulko@laptop:~/Hudba$ ls /
bin dev initrd.img lost+found opt sbin sys var
boot etc initrd.img.old media proc selinux tmp vmlinuz
cdrom home lib mnt root srv usr vmlinuz.old
V príkaze ls / je ls príkazom a / je parameter. Všeobecné platí, že parametre upravujú funkcie príkazu. Niektoré príkazy majú špeciálne parametre, ktorým sa hovorí voľby (options)
ls -l - je jedným z najčastejšie používaných prepínačov, ktorý aktivuje podrobnejší výpis (l=long). Vypíše okrem názvu súboru naviac ešte informácie o právách, vlastníkoch a skupinách, veľkosť v bytoch a dátum a čas poslednej zmeny.
Výpis skrytých súborov
Ďalším často používaným prepínačom je -a (resp. -A). Zaistí výpis skrytých súborov tj. súborov, ktorých názov začína bodkou. Prepínač -A vynechá výpis zvláštnych adresárov . (aktuálny pracovný adresár) a .. (adresár obsahujúci aktuálny adresár)
Výpis adresárovej štruktúry
Ak adresár obsahuje ďalšie podadresáre, môžeme si ich vypísať aj s ich obsahom + obsah hlavného adresára v ktorom sa nachádzame. Slúži na to parameter -R. Pre výpis všetkých súborov aj skrytých vo všetkých podadresároch spolu s podrobnosťami slúži: ls -laR
Výpis od najnovšieho súboru
Zaujímavou a užitočnou možnosťou je vypísanie najnovších súborov ako prvých. Slúži k tomu prepínač -t, teda ls -t.
Zoradenie výpisu podľa ..
Niekedy je užitočná možnosť usporiadať položky podľa inej vlastnosti ako je názov súboru
ls -U - Vypne triedenie
ls -X - Usporiada abecedne podľa prípony
ls -S - Usporiada podľa veľkosti
ls -t - Usporiada podľa času
ls -v - Usporiada podľa verzie
Výpis adresárového stromu
Ak chceme zistiť ako vyzerá celková štruktúra adresáru, teda koľko podadresárov sa v aktuálnom (alebo špecifikovanom) adresári nachádza, stačí použíť príkaz tree. Tento príkaz nieje štandardne súčasťou všetkých distribúcii preba ju doinštalovať.
Prechádzanie po adresároch, aktuálny adresár
Pre zistenie plnej cesty k aktuálnemu adresaru slúži príkaz pwd (print working directory).
cd [adresár]
Príkaz cd umožňuje specifikovať buď absolutnú cestu, alebo relativnú cestu. Absulná cesta začína znakom / a musia byť vymenované všetký adresáre sverujúce k žiadanému. Relatívna cesta sa vzťahuje k aktuálnému adresáru. Exituju dva špecialné adresáre ktoré sú relatívne. Sú to adresáre "." a "..". Adresár "." specifikuje aktuálný adresár a adresár ".." specifikuje nadriadený adresár. Hlavný adresár ma ako nadriadený adresár sám seba.
cd .. - presunie o adresár vyššie
cd / - presunie do hlavného adresára
cd /home - presunie nás do adresára /home
Rychlý prechod do domového adresára
Ak sa nachádzame v hociákom priečinku na disku, môžeme sa jedním príkazom ihned presunúť do svojho domového adresára. Urobíme to zadaním príkazu cd bez zadania parametrov. (cd je totožný z cd ~)
Prechod do minulého adresára
Ak sme sa presunuli preč z adresára a chceme sa doňho vrátiť, posluží nám opäť príkaz cd - .
Vytváranie a odstraňovanie adresárov
mkdir adresar1 [adresar2 .. adresarN] - Vytvorenie adresára.
Príklad, ktorý vytvorí adresár skuska :
petulko@laptop:~/ukazka$ ls -F
petulko@laptop:~/ukazka$ mkdir skuska
petulko@laptop:~/ukazka$ ls -F
skuska/
petulko@laptop:~/ukazka$ cd skuska
petulko@laptop:~/ukazka/skuska$
Vytvorenie adresárovej štruktúry
Nemusíme však vytvárať len jeden adresár. Môžeme vytvoriť rovno celu adresárovú štruktúru, čiže adresár s podadresárom. Použijeme nato prepínač -p. Napríklad: mkdir -p /novy/test/skuska. Vytvorí najskôr adresár /novy, vňom podadresár /test a v ňom potom adresár /test
rmdir adresar1 [adresar2 .. adresarN] - (remove directory) Funguje presne opačné ako mkdir, čiže slúží na zmazanie adresára.
Príklad:
petulko@laptop:~/ukazka/skuska$ rmdir adr2 adr3
rmdir: nepodarilo sa odstrániť `adr2': No such file or directory
rmdir: nepodarilo sa odstrániť `adr3': No such file or directory
petulko@laptop:~/ukazka/skuska$ ls
adr1
petulko@laptop:~/ukazka/skuska$ cd ..
petulko@laptop:~/ukazka$ ls
skuska
petulko@laptop:~/ukazka$ rmdir skuska
rmdir: nepodarilo sa odstrániť `skuska': Directory not empty
Adresár ktorý chceme zmazať musí existovať :)) a hlavné musí byť prázdny.Ak vieme isto, že chceme zmázať adresár aj napriek tomu, že obsahuje adresáre alebo súbory použíjeme rm -R [adresár]. (tento príkaz popíšem v ďalšej časti podrobnejsšie)
dnes 07:44 | Nová verze
včera 18:13 | Zajímavý článek
včera 10:37 | Nová verze
včera 10:25 | Nová verze
včera 08:17 | Zajímavý článek
včera 07:08 | Zajímavý článek
včera 07:05 | Nová verze
 |
Pojďte s námi budovat chytřejší planetu |
Unixové nástroje – 2 (ls, ln)
Obsah
ls
linkls je příkaz primárně sloužící k vypsání seznamu
souborů v daném adresáři. Prvně se objevil v původní verzi AT&T
UNIXu. Název vychází z podobného příkazu list segments, který byl obsažen v OS Multics. V tomto OS byl soubor synonymem k (paměťovému) segmentu.
Standardní použití vypadá následovně:
# vypíše aktuální pracovní adresář
ls
# vypíše daný adresář
ls /dany/adresar/
Výpis (výstup příkazu) potom vypadá například takto (adresář /):
bin dev home mnt proc sbin tmp var
boot etc lib opt root sys usr
Jedním z nejčastěji používaných přepínačů je -l, který aktivuje podrobnější výpis:
BASH: 2. časť (Práca so súbormi)
V unixových systémoch platí, že "všetko je súbor". Pomocou súborov môžeme pristupovať k informáciám uloženým na disku, k hardwarovým zariadeniam alebo k nastaveniam jadra systému.
Výpis obsahu súboru
Na výpis obsahu súboru použijeme príkaz cat ktorému ako argument zadáme názov súboru: cat subor.txt.
Nástroj head (angl. hlava, horná časť) slúži primárne k zobrazeniu prvých niekoľko riadkov súboru. (východzie nastavenie = 10 riadkov).
#vypis prvych 10 riadkov suboru subor.txt
head subor.txt
#obidva príkazy vypišu prvých 15 riadkov súboru subor.txt
head -15 subor.txt
head -n15 subor.txt
Nové verzie majú aj prepínač -c , ktorý slúži k vypísaniu určitého počtu počiatočných bytov.
Nástroj tail (anglicky chvost, spodná časť) je podobný ako predchádzajúci príkaz head. ale na rozdiel od neho vypisuje posledných niekoľko riadkov.
# vypise poslednych 10 riadkov
tail subor.txt
# vypise poslednych 15 riadkov suborov
tail -n15 subor.txt
# vypise subor od 35 riadku dokonca
tail -n +35 subor.txt
Ak budeme chcieť vypísať iba začiatok alebo koniec súboru, môžeme použiť head alebo tail s parametrom -f napríklad: tail -f /var/log/messages
Výpis obsahu súboru odzadu
Niekedy potrebujeme vypísať obsah súboru odzadu. Zatiaľ čo nástroj cat slúži k postupnému výpisu súboru od jeho začiatku nakoniec, nástroj tac má učel presne opačný vypíše obsah súboru od konca na začiatok.
Rýchle vytvorenie súboru
Ak potrebujeme rýchlo vytvoriť prázdny súbor použijeme príkaz touch subor.txt. V prípade, že neexistuje bude vytvorený ako prázdny súbor. Ak súbor existuje príkaz touch mu pridá aktuálnu časovú značku.
Odstránenie súboru s komplikovaným názvom
Ak potrebujeme zmazať súbor z nejakým komplikovaným názvom napríklad: -vypis s. Pri zmazaní súboru spôsobom rm -vypis s, bude systém automatický predpokladať, že sa jedná o parameter s. Urobíme to prepínačom --. V praxi bude zápis vyzerať nasledovne: rm -- -vypis s
Symbolické odkazy
ln slúži k vytváraniu odkazov na súbory. Odkaz je anglicky link z čoho vychádza aj názov programu.
Vytvárane odkazy môžu byť pevné (hardlink), čo je východzí režim, alebo symbolické (symlink), čo môžeme aktivovať prepínač -s.
Veľa krát potrebujeme mať totožnú kópiu jedného súboru na viacerých miestach. Aby sme v systéme nemali 2 exempláre toho istého súboru vytvoríme symbolický link, alebo odkaz na súbor. Tento odkaz vytvoríme pomocou príkazu ln -s súbor cieľ, kde súbor predstavuje už existujúci súbor a cieľ je názov koncového odkazu, ktorý vytvárame.
Všetky zmeny, ktoré urobíme v jednom súbore alebo v druhom súbore, sa automaticky prejaví i v tom druhom, respektívne všetkých ostatných. Ak zmažeme symbolický odkaz, nebude zmazaný zdrojový súbor. Tým sa symbolické líšia od pevných, ktoré vytvárame bez parametra -s.
BASH: 3. časť (Informácie o systéme)
V tejto časti sa budem venovať príkazom, ktoré slúžia k výpisu informácií o systéme alebo o jeho jednotlivých častiach.
du [-abs] [cesta1 cesta2 ... cestaN] (disk usage)
- Zobrazí informácie o veľkosti diskového priestoru, ktorý je pridelený danému adresáru a všetkým jeho podadresárom
- samotný du zobrazí koľko priestorú zaberá aktuálný adresár a jeho jednotlivé adresáre a podvypisom adresárov je veľkosť ktorú zaberá aktuálný adresár s podadresármi
petulko@laptop:~/skuska$ du
4 ./dir1
4 ./dir2
4 ./dir22
16 .
- ak potrebujeme zistiť velkosť konkretného adresára alebo súboru dáme ho za príkaz du ako parameter.
du -a - vypiše údaje o súboroch aj o adresároch.(a - all)
du -b - informácie budú udavané v bajtoch (default je kilobajtoch)
du -k - informácie budú udavané v kilobajtoch
du -m - informácie budú udavané v megabajtoch
du -h - pri vypíse zvolí jednotku tak aby bol dobre čitatelný (h-human)
du -s - vypiše celkový súčet veľkostí
petulko@laptop:/$ du -s /usr
3108968 /usr
df (disk filling)
- Sumarizuje množstvo použitého diskového priestoru. Pre každý súborový systém vypíše informácie o celkovom množstve diskového pirestoru, informáciu o veľkosti použitej časti, o velnej kapacite a nakoniec o celkovej kapacite súborového systému.
df -h - vypíše veľkostí v ľudskej forme (kilo, mega, giga bajty)
df -T - vypiše aj typ súborového systému
Príklad:
petulko@laptop:/$ df -hT
Súborový systém Typ Veľk Použ Dost Pou% Namontovaný na
/dev/sda6 ext3 19G 12G 6,3G 65% /
tmpfs tmpfs 991M 0 991M 0% /lib/init/rw
varrun tmpfs 991M 224K 991M 1% /var/run
varlock tmpfs 991M 0 991M 0% /var/lock
udev tmpfs 991M 188K 991M 1% /dev
tmpfs tmpfs 991M 84K 991M 1% /dev/shm
lrm tmpfs 991M 2,2M 989M 1% /lib/modules/2.6.28-13-generic/volatile
/dev/sdb1 fuseblk 233G 98G 136G 42% /media/Prenosak 250G
/dev/sda5 fuseblk 79G 39G 40G 50% /media/zalozak
uptime
- vypisuje celkový čas koľko už beží náš systém
petulko@laptop:/$ uptime
14:33:50 up 4:55, 2 users, load average: 0.09, 0.23, 0.24
Prvý údaj aktuálný čas
Systém beží 4 hodiny a 55 minút
Pod terminom load avarege sa rozumie počet úloh čakajúcich na spustenie v priebehu daného časového intervalu. Uvadzne sú pre hodnoty posledná minuta, posledných 5 minút a posledných 10 minút. Ak sa hodnota load average blíži k 0, tak to znamená, že je systém takmer nevyťažený. Hodnota bližiaca sa k 1 znamená, že systém je naplno zatažený, ale není zahltený. Vysoké hodnoty sú výsledkom skutočnosti, že v systéme beži niekoľko programov súčasne.
who
- slúži k zobrazeniu zoznamu mometlané príhlasených uživateľov systémov.
- who a mi - zobrazí informácie o aktuálnom uživateľovi.
- whoami - vypiše pod akým uživateľom sme prihlasený
w [-f] [meno]
- príkaz w zobrazuje informácie o momentálnych uživateloch operačného systému a informácie o tom čo robia. je to v podstate kombinácia príkazov uptime a who. Výstup je rovnaký ako pri uptime. Stĺpec JCPU zobrazuje celkový čas procesoru, ktorý uživateľ spotreboval, PCPU ukazuje čas procesoru spotrebovaný ich momentalnov bežiacou úlohou.
- w -f - nezobrazí pri vypise FROM ktorý obsahuje údaje odkiaľ je uživateľ príhlasený (prí vzdialenom prípojený ip počítača z ktoré sa prípajame)
BASH: 4. časť (Efektivná práca s príkazovým riadkom)
BASH: 4. časť (Efektivná práca s príkazovým riadkom)
Presmerovenia vstupu
Aby sme nemuselí zadavať všetky argumenty ručne po jednom, môžeme všetky informácie zapisať do nejakého súboru a potom ich poslať príkazu. Slúží k tomu presmerovanie vstupu. Robíme to príkazom <.
Napríklad: Ak chceme vyhľadať viac kľučových slov v manuálových stránkach napišeme ich do súboru. a použijeme presmerovenie vstupu
apropos < subor.txt
Presmerovanie výstupu
Podobne ako môžeme presmerovať vstup, mžeme presmerovať aj výstup programu. Zapíše výsledok vykonaného príkazu do súboru miesto na obrazovku. slúži nato operátor > .Ak súbr neexistuje vytvorí ho, ak existuje prepiše ho.Ak chceme doplniť do existujúceho súboru použijeme operátor >>.
apropos console > vypis.txt
Presmerovanie vystupu programu na vstup ďalšieho programu
Môžeme presmerovať výstup jedneho programu na vstup ďalšieho programu. Slúži k tomu | (pipe). Výzera to následovne:
ps | grep root
Vypíše spustené procesy uživateľom root.
Vyhľadavanie správnych programov
Ak potrebujeme nájsť nástroj k nejakému učelu a nevieme presne jeho názov, môžeme použiť nástroj apropos. Slúží k vyhľadávaniu podľa kľučových slov z názvu a popisu v manuálových stránkach.
Napríklad: Ak chceme najsť všetky programy ktoré majú niečo spoločné s príkazovým riadkom zadame: apropos console
Základné informácie o programe
Ak chceme vedieť čo program robí môžeme zobrazíť manuálové stránky alebo môžeme vyvolať skratený popís, ktorý sa z ních prebere z Description. Slúži nato príkaz: whatis
U väčšiny programov a utilit funguje prepinač --version. Ak teda v príkazovom riadku napíšeme cat --version, vypíše nám číslo verzie ktorú používame.
Najjednoduchšie vyvolanie napovedy k príkazu je --help alebo --h. Po zadaní sa vypišu základné prvky ovládania programu.
Vyhľadanie cesty k nástroju
Ak nás zaujma kde je nástroj alebo program uložený, môžeme k tomu použiť nástroj which. Napríklad which perl. Výstupom bude plná cesta k miestu, kde je nainstalovany: /usr/bin/perl
whereis nám vráti cestu k binárnému súboru, ktorým program spustíme a tiež cestu k manuálovej stránke programu.
napríklad: whereis perl
výsledok: perl: /usr/bin/perl /etc/perl /usr/lib/perl /usr/share/perl /usr/share/man/man1/perl.1.gz
Automatické doplňovanie parametrov príkazov
Ak máme v systéme nainštalovaný balíček bash-completion, ktorý rozširuje množinu funkcií príkazového riadku, môžeme pomocou klavesu [TAB] dopĺňať aj parametre príkazu.Napíšeme cat --sh[TAB] a bash dopĺní cat --show- ako vidíme príkaz nedoplnílo až do konca, lebo sú ďalšie možností. Ak ich chceme vypísať stlačíme 2x [TAB] a dostaneme výpis:
--show-all --show-nonprinting
--show-ends --show-tabs
Oneskorené spušťanie programov
Aby sme mohli spustiť nejaké príkazy s časovým oneskorením použijeme príkaz sleep. Ako parameter mu zadaveme číselný údaj, ktorý vyjadruje čas v sekundách, ktorý bude systém čakať, kým vykoná nasledujúcí príkaz.
sleep 10; mc
Viacej príkazov na jednom riadku
Príkazy môžeme odeliť ; a príkazy sa postupne vykonajú nezavisle na tom či sa predchadzajúci prebehol úspešne.
clear; mc
Ak chceme aby sa ďalšie príkazy spustili iba po uspešnom vykonaní predchadzajúceho príkazu použijeme && (logické AND)
clear && mc
Tak isto môžeme vyžadovať spustenie ďalšieho príkazu ak predchadzajúci skončil neuspešne
ttt || startx
BASH: 5. časť (Midnight Commander)
Midnight Commander (skrátene mc) je súborový manažér pre operačné systémy typu Unix. Je vhodný hlavne tam, kde potrebujeme zvoliť ľahko ovládateľnú nadstavbu nad klasické príkazy. Hodí sa hlavne na zrýchlenie práce, pre zjednodušenie práce so systémom.
Užitočné parametre pri spustení.
Ak potrebujeme spustiť midnight commander v monochromatickom režime, teda čiernobielo použijeme pri štartovaní parameter -b: mc -b
Niekedy potrebujeme spustiť midnight commander bez podpory polohovacieho zariadenia použijeme parameter -d: mc -d
Spustenie interného editoru pri štarte
Midnight commander má prepracovaný interný textový editor. S jeho pomocou môžeme ľahko programovať, písať textové dokumenty, webové stránky a atď. aby sme ho mohli používať miesto príkazu mc použijeme príkaz mcview, ktorému ako argument zadáme názov súboru, ktorý chceme otvoriť: mcview /home/petulko/subor.txt
Ako na FTP?
MC sa dokáže pripojiť aj na ftp server. Dosiahneme to zadaním: cd ftp://ftp.linux.cz tým dosiahneme anonymné pripojenie na server. Ak sa chceme prihlásiť užívateľským účtom urobíme to nasledovne: cd ftp://petulko@ftp.server.sk
Vybrané príkazy Linuxu
Základné príkazy Linuxu
login - príhlásenie sa
logout - odhlásenie sa
startx - spustenie XWindow
exit - ukončenie práce
halt - ukončenie všetkých procesov
passwd - zmena hesla
clear - zmazanie obrazovky
help - výpis príkazov
date - vypíše aktuálny čas a dátum
reset - softvérový reset terminálu
who - zistenie, odkiaľ je prihlásený používateľ
w - zistenie, čo pravé robí používateľ
finger - zistenie, kto práve pracuje na aktuálnom počítači
hostname - vypíše meno počítača
Príkazy so súbormi a katalógmi
cd <adresár> - zmena adresára
ls - výpis adresára
mkdir <adresár> - vytvorenie adresára
rmdir <adresár> - zmazanie prázdneho adresára
chmod XYZ <názov> - zmena prístupových práv k súboru či adresáru x - vlastník y - skupina z - ostatní
cat <súbor> - zobrazenie obsahu súboru bez stránkovania, prebehne cez monitor
page <súbor> - zobrazenie obsahu súboru po stránkach. ... <medzera> - nasledujúca stránka
more <súbor> ... Page 2, b - predchádzajúca stránka, <Enter> - ďalší riadok, q - koniec
cp <zdroj.súbor> <cieľ.súbor> - skopíruje súbor
cp <zdroj.súbory> <cieľ.adr.> - skopíruje súbory do adresára
mv <zdroj.súbor> <cieľ.subor> - premiestni súbor (premenuje)
mv <zdroj.súbory> <cieľ.adr.> - premiestni súbory do adresára
dd <zdroj> <cieľ> - úplné kopírovanie súborov alebo diskov
rm <meno súboru(ov)> - vymaže súbor(y)
file <súbor> - zisti typ súboru
Príkazy pre procesy a shell
<Ctrl> S - pozastavenie výpisu (úloha ale pokračuje)
<Ctrl> Q - pokračovanie vo výpise
<Ctrl> C - prerušenie behu úlohy na popredí
<Ctrl> Z - pozastavenie behu úlohy na popredí
bg - preloží beh pozastavenej úlohy na pozadie
fg - preloží beh úlohy na popredie
alias [meno] - prezretie nastavených aliasov (alebo len jedného)
alias <meno> <príkaz> - nastavenie aliasu
unalias <meno> - zrušenie aliasu
history - vypísanie zoznamu napísaných príkazov
nohup <príkaz> - príkaz na pozadí ostane pracovať aj po odhlásení sa, nedostane signál HUP
<príkaz> & - príkaz sa spusti na pozadí
set (resp. setenv) - vypíše nastavenia
<premenná>=<hodnota> - nastavenie premennej, napríklad: term=vt100
ps [aux] - výpis bežiacich procesov
kill -9 <číslo procesu> - veľmi násilné prerušenie behu procesu so stratou dát
at <čas> <súbor> - spusti skriptový súbor v danom čase
at –l - zobrazí načasované spustenie úloh
at -r <úloha> - zruší načasované spustenie skriptového súboru
Príkazy pre komunikáciu
write <používateľ> - poslanie správy druhému používateľovi. Správa nasleduje hneď za príkazom a je ukončená <CTRL-D>
talk <používateľ> - elektronický rozhovor dvoch používateľov. Druhý používateľ musí po výzve tiež použiť príkaz talk.
talk <používateľ@počítač> (Rozhovor sa ukončuje stlačením <Ctrl-c>.)
mesg y/n - povolenie/zakázanie prijímania správ od ostatných
biff y/n - povolí / zakáže okamžité informovanie o prijatí pošty
ping <počítač> - zistenie rýchlosti spojenia s Internetovym počítačom
telnet <počítač> - prihlásenie sa na iný počítač. Odhlasuje sa príkazom exit alebo logout.
ssh <počítač> - prihlásenie sa na iný počítač šifrovaným kanálom. Odhlasuje sa príkazom exit alebo logout.
Príkazy pre prenos súborov a ich archiváciu
tar czvf <archív> <súbor(y)/adresár(e)> - rekurzívne zbalí súbory a adresáre do archívu, mal by mať príponu .tar
tar tvf <archív> - prezretie obsahu archívu
tar xzvf <archív> - rozbalenie súborov z archivu (aj podadresárov).
compress <súbor> - skompresovanie súboru. K menu súboru pridá .Z
uncompress <súbor> - dekompresia súboru .Z, príponu odstráni.