Úvod

Učíme sa neustále. Od narodenia až po smrť. Či už ide o zaviazanie topánok, výpočet kvadratickej rovnice alebo o budovanie vzťahov. V našej kultúre v súčasnej dobe veľkú časť svojho dospievajúceho života strávime v škole, kde sa pripravujeme pre svoje budúce povolanie a učíme sa množstvo rozmanitých vecí. Nemali by to byť len vedomosti, ale aj schopnosti správne sa rozhodovať, efektívne sa učiť, dobre si organizovať svoj čas, vedieť plánovať, vhodne komunikovať, naučiť sa dívať na veci z nového pohľadu a iné.

Klasické vyučovacie metódy nám nie vždy poskytnú priestor na nadobudnutie a tréning týchto kľúčových kompetencií a zároveň ani nevyužívajú možný potenciál žiaka. Stáva sa, že neustále sa opakujúca metóda (zvyčajne slovná) rozvíja edukanta len v jednom smere. A preto sa pomerne často nedostaví požadovaný efekt učenia sa a vypestuje sa k nemu niekedy až negatívny vzťah. Z toho vyplýva, že je naozaj nevyhnutné, aby každý učiteľ rozmýšľal nad čo najlepším spôsobom, cestou, akou chce svojich žiakov priviesť k cieľu. Pri výbere metódy je potrebné zohľadniť viaceré faktory – obsah učiva, zákonitosti výchovno-vzdelávacieho procesu, vek edukantov, úroveň ich pripravenosti, materiálne a priestorové podmienky a v neposlednom rade aj odbornú a didaktickú úroveň edukátora [1].

Keďže alternatívnych metód vyučovania je mnoho, v tejto práci sme sa zamerali na priblíženie len jednej metódy, a to na využitie myšlienkových máp vo vyučovacom procese. Vybrali sme danú metódu, lebo je graficky orientovaná, využíva digitálne technológie, ktoré dnes vládnu svetom. Ďalším dôvodom nášho výberu bola pozitívna osobná skúsenosť s myšlienkovými mapami a zároveň túžba hlbšie preniknúť do možností aplikácie máp pri výučbe na základných a stredných školách.

Hlavným cieľom práce je poukázať na to, že využitie myšlienkových máp vo vyučovacom procese je vhodné a prospešné. Takisto navrhujeme metodické a pracovné listy pre konkrétne hodiny.

Práca je rozdelená na štyri základné časti. V prvej sa zameriavame na pojmový aparát k danej téme – čo je myšlienková mapa, ako sa vytvára, prečo a kedy používať mapy vo vyučovaní. V druhej časti predkladáme dva metodické listy s pracovnými listami na výučbu počítačových sietí a pamätí počítača. Myšlienkové mapy na iných predmetoch ako informatika – slovenský jazyk a cudzie jazyky – sú obsahom tretej časti. V poslednej časti opisujeme voľne dostupnú softvérovú aplikáciu FreeMind, pre ktorú sme vytvorili dva metodické listy o jej prostredí a základných nástrojoch. Tieto listy je možné použiť pre ľubovoľný vyučovací predmet, v ktorom chceme použiť myšlienkovú mapu.

Myšlienková mapa (mind map) je diagram, ktorý sa využíva na reprezentáciu slov, myšlienok, úloh alebo iných poznámok. Tieto sú usporiadané okolo centrálneho kľúčového slova alebo idey. Myšlienkové mapy sa používajú na vytváranie, vizualizáciu, štrukturalizáciu a klasifikáciu myšlienok a ako pomôcka pre štúdium a usporiadanie informácií, riešenie problémov, rozhodovanie a písanie [2].

Mnohí veľkí géniovia všetkých čias nepoužívali na zviditeľňovanie a zaznamenávanie svojich myšlienok len lineárny zápis, ale aj množstvo obrázkov, kresieb, grafov, schém, symbolov. Patria medzi nich: Leonardo da Vinci, Michelangelo, sir Issac Newton, Albert Eistein, Pablo Picasso, William Blake, Thomas Edison, Galileo, Thomas Jefferson, Richard Faynman, Marie Curie, Martha Graham, Ted Huges a iní [3].

Za jedného z prvých autorov myšlienkových máp je označovaný Porfyrios z Týru (3. stor.), grécky novoplatónsky filozof. Aplikoval grafickú metódu vizualizácie textu pri písaní úvodu k Aristotelovmu dielu Kategórie. Ďalším významným medzníkom vo vývoji myšlienkových máp bol Ramon Llull (13.-14. stor.), katalánsky filozof s jeho „stromom poznania“.

Obrázok 1 Grafická vizualizácia textu

Obrázok 2 Ramon Llull – strom poznania

Ako bolo spomenuté, mnohí ďalší umelci a myslitelia používali nelineárny spôsob zaznamenávania myšlienok, ale až v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia Alan Collins a Ross Quillian vytvorili koncepciu, v ktorej hovorili o vzťahu medzi ľudským myslením, tvorivosťou a funkciami ľudského mozgu. O 10 rokov neskôr známy britský psychológ Tony Buzan, ktorý sa pokladá za „otca“ myšlienkových máp, rozšíril a spopularizoval ideu a využitie myšlienkových máp prostredníctvom svojich kníh a prejavov. V tom čase bol hlavným prostriedkom na ich tvorbu okrem mozgu a predstavivosti aj čistý biely nelinajkový papier a farebné perá a ceruzky. V dnešnej dobe výpočtovej techniky je táto tvorba podporená mnohými softvérovými produktmi, o ktorých sa zmienime neskôr [4].

Myšlienkové mapy patria do rodiny kognitívnych máp. Kvôli prehľadnosti uvádzame ďalšie typy máp s ich krátkou charakteristikou [5]. Niektorí autori jednotlivé pojmy zamieňajú.

• konceptové mapy (concept maps) - uzly mapy predstavujú koncepty, čiary medzi jednotlivými uzlami naznačujú a pomenúvajú vzťahy medzi nimi. Sú vhodné na znázornenie vzťahov v zložitej a komplexnej štruktúre a na vysvetlenie obsiahlejších myšlienok. Neexistuje v nich centrálny pojem tak ako pri myšlienkových mapách.

• zhrňujúce mapy (sum maps) – je tu rozdiel v spôsobe ako sa informácie do mapy zapisujú. Niektoré pojmy sú napísané v štruktúre pojmov voľne, bez vzťahovej čiary. Ide o príbuzné pojmy, ktoré sú nevyhnutné pre pochopenie celkovej témy, ale s témou priamo nesúvisia.

• tematické mapy (topic maps) – patria medzi ISO štandardizované nástroje pre znázornenie vzťahov v štruktúre informácií. Uzly mapy predstavujú ľubovoľné témy, čiary medzi uzlami sú asociácie, vzťahy medzi témami, príklady a udalosti, ktoré sa napájajú k jednotlivým uzlom, predstavujú informačné zdroje vzťahujúce sa k danej téme. Takisto ako pri myšlienkových mapách tu nie je centrálny pojem.

Využitie myšlienkovej mapy je širokospektrálne. Je možné ju aplikovať v ktorejkoľvek oblasti ľudskej činnosti – od riadenia firmy, cez vzdelávanie, nakupovanie až po plánovanie či vyhodnocovanie dovolenky. V nasledujúcej mape sa nachádza ukážka využitia myšlienkových máp pri tvorbe obchodnej stratégie firmy prostredníctvom strategickej analýzy podniku [6].

Obrázok 3 Myšlienková mapa Strategická analýza podniku

Podľa T. Buzana je potrebné zachovať na vytvorenie myšlienkovej mapy 7 krokov [3]:

1. Treba začať písať do prostriedku čistého bieleho papiera, ktorý je orientovaný na šírku. Tak dáme svojmu mozgu dosť slobody pôsobiť všetkými smermi a vyjadrovať sa čo najprirodzenejšie.

2. Ústredný pojem, tému celej mapy, vyjadrime obrázkom, ktorý nám pomáha využívať našu predstavivosť a nahrádza mnoho slov. Obrázok motivuje náš mozog k činnosti a udržuje našu sústredenosť.

3. Používajme rôzne farby. Farba je tak isto ako obrázok silným podnetom pre náš mozog. Je inšpiratívna, zábavná a dodáva ďalšiu energiu.

4. K centrálnemu obrázku pripojme hlavné vetvy. K nim vetvy druhej úrovne. Na ne pridružme vetvy tretej úrovne a tak ďalej. Ide o tvorbu asociácií. Týmto spôsobom si veci lepšie zapamätáme a hlbšie ich pochopíme. Pojmy, udalosti, zážitky, ktoré sú v našej mysli osamotené, oveľa rýchlejšie zabudneme.

5. Jednotlivé vetvy majú mať podobu krivky, a nie priamky. Vyhneme sa tým otupeniu mysle. Aj v prírode sú vetvy stromov krivoľaké a je nám to prirodzenejšie a atraktívnejšie.

6. Ku každej vetve pripojme len jedno kľúčové slovo. Tak urobíme našu mapu prehľadnejšiu a flexibilnejšiu.

7. Treba používať vo veľkej miere obrázky, symboly, vyobrazenia, lebo majú mohutnú protiváhu k písanému slovu.

Prečo využívať myšlienkové mapy vo vyučovaní?

Každý človek má svoj jedinečný a originálny spôsob učenia sa, zapamätávania si vecí, vybavovania si myšlienok, tvorení asociácií a podobne. Je to podmienené usporiadaním a pospájaním neurónov v mozgu. Mozog človeka má približne 12 miliárd neurónov a každý z nich má tisíce až desaťtisíce spojení s inými neurónmi. Počas vývoja jedinca, učenia sa, sa jednotlivé neurónové spojenia vytvárajú, upevňujú, pretvárajú, ale aj zanikajú. Súvisí to s jasnosťou, celistvosťou a primeranosťou učiva, ktoré sa človek snaží osvojiť si, a takisto aj so spôsobom, akým sa to snaží naučiť, s jeho učebným štýlom[7].

H. Gardner rozvinul teóriu rozličných typov inteligencií – rôznych typov schopností jedinca. Podľa prevažujúceho typu inteligencie rozoznávame aj učebné štýly [8]:

• jazykový

• logicko-matematický

• priestorový

• pohybový

• hudobný

• interpersonálny

• intrapersonálny

• prírodný

• existencionálny

Pri tradičnom vyučovaní prostredníctvom prednášok sú zvýhodnení žiaci, u ktorých dominuje verbálny a logicko-matematický štýl učenia. Títo žiaci viac využívajú ľavú hemisféru mozgu, ktorá je zodpovedná za logiku, čísla, slová, postupnosti, prehľady a analýzy. Myšlienkové mapy sú výborným a nenáročným prostriedkom pre žiakov s dobre rozvinutou priestorovou inteligenciou a s ňou súvisiacim učebným štýlom. Tento typ žiakov rád kreslí, konštruuje a vyjadruje sa v obrázkoch. Má silne vyvinutý zmysel pre farbu, orientáciu. Je dobrý v predstavivosti, v čítaní máp a grafov. Využíva pravú hemisféru mozgu, ktorá podporuje rytmus, priestorové vedomie, predstavivosť, snívanie, farby, dimenzie a celostné vnímanie. Pri zapájaní tejto časti mozgu využíva svoj umelecký, tvorivý, intuitívny potenciál.

Vedecky sa dokázalo, že ľudia, ktorí prešli prípravou na činnosti súvisiace viac s jednou hemisférou mozgu než s druhou, si postupne vytvárajú návyky, a tie potom spôsobia, že títo jedinci i v ďalšom živote všeobecne dávajú prednosť činnostiam, ktoré sú ovládané touto mozgovou hemisférou. Zistilo sa, že ak sa začnú ľudia trénovať v aktivitách týkajúcich sa zanedbanej hemisféry, tak sa príde k prekvapivým zlepšeniam aj v ostaných oblastiach. Pri spoločnom využití oboch hemisfér dochádza k synergickému efektu použitia mozgového potenciálu. Zároveň, čím lepšie a vhodnejšie používame svoj mozog, tým viac vzniká nervových spojení a tým ľahšie si zapamätáme ďalšie veci [3].

Pracovať s myšlienkovými mapami vo vyučovacom procese je teda vhodné pre všeobecný rozvoj žiaka.

Myšlienkové mapy v jednotlivých etapách vyučovania

Myšlienkové mapy sú svojou jednoduchosťou, prehľadnosťou (pri tvorbe pomocou počítačového softvéru) a farebným vyhotovením vhodným prostriedkom výučby vo všetkých etapách vyučovacieho procesu. V motivačnej, výkladovej, fixačnej, ale aj v diagnostickej etape [9].

Na začiatku novej témy je vhodné, aby si žiaci zosumarizovali a obnovili všetky poznatky a pojmy, ktoré s danou témou súvisia. Učiteľ vyzve žiakov, aby brainstormingovou metódou vyprodukovali čo najväčšie množstvo pojmov a asociácií, ktoré podľa nich akokoľvek súvisia s kľúčovým slovom zapísaným v strede tabule. Učiteľ alebo vybraný žiak zapíše všetky nápady žiakov na tabuľu. Keď vyčerpajú všetky svoje vedomosti a predstavy, môžu začať spoločne triediť a usporadúvať návrhy do myšlienkovej mapy. Je ideálne, keď žiaci majú vizualizované všetky svoje nápady. Dokážu sa v tom potom lepšie orientovať, argumentovať, prečo sa im dané fakty spájajú s inými, obhajovať svoje názory a myšlienky. Učiteľ môže zisťovať, aké asociácie majú žiaci vytvorené s danou témou, korigovať a opravovať zle vytvorené spoje. Veľmi plynulo sa dá prejsť do výkladu nového učiva.

Ak učiteľ nevyužil myšlienkovú mapu v predchádzajúcej etape, môže začať tvoriť myšlienkovú mapu pri výklade učiva s použitím vlastných pojmov a schém. Do stredu tabule si napíše základné slovo témy a postupne buduje myšlienkovú mapu po jednotlivých faktoch, pojmoch a myšlienkach. Odporúčame najprv napísať všetky druhostupňové satelity, ktoré sa následne rozvinú.

Obrázok 4 Tvorba myšlienkovej mapy. Vľavo je rozpísanie všetkých poduzlov, pravo je rozvinutie konkrétneho poduzla.

Je dobré, aby si aj študenti robili poznámky do zošita týmto spôsobom. Nie je to len atraktívnejšie, ale aj efektívnejšie. Využíva sa ich tvorivý potenciál a lepšie si zapamätajú učivo. Ak sa pre študentov stane zvykom zapisovať si poznámky do myšlienkových máp, budú ich vedieť následne používať pri samoštúdiu aj štúdiu na vysokej škole, kde sa budú musieť učiť množstvo informácií. Písanie poznámok do myšlienkovej mapy núti najprv zamyslieť sa nad tým, ktoré pojmy sú kľúčové, a až potom vyhľadávať podrobnejšie a doplňujúce informácie.

Myšlienková mapa môže slúžiť i ako cesta vedúca k prehĺbeniu učiva a k diferenciácii podľa záujmu a nadania študentov. Niektorí sa obmedzia len na hlavné vetvy a niekoľko podsietí pokrývajúcich hlavné učivo, iní sú schopní rozpracovať niektoré vetvy do podrobných detailov nad rámec povinného učiva.

Z predchádzajúceho textu vyplýva, že myšlienková mapa poskytuje ucelený pohľad na preberané učivo, dáva mu logický rámec a roztrieďuje to, čo je viac a menej dôležité, poskytuje v ňom lepšiu orientáciu. Preto je to vynikajúci nástroj na upevňovanie učiva, ktoré sme predtým odprednášali napríklad klasickou výkladovou formou.

Vieme si určite veľmi dobre predstaviť využitie myšlienkovej mapy na zistenie toho, ako žiak porozumel výkladu alebo textu, ktorý spracovával, spoznáme, či sa vytvorili správne pojmové asociácie a spoje a do akej hĺbky nadobudol nové vedomosti v danej problematike. Učiteľ má možnosť vidieť ucelene a prehľadne to, čo sa nachádza v žiakovej predstave a pamäti. Tento spôsob zisťovania úrovne vedomostí má aj tú výhodu, že žiak odkryje týmto spôsobom aj to, na čo by sa ho vyučujúci možno ani nespýtal.

Cieľom tejto práce bolo vytvorenie návrhu využitia myšlienkových máp vo vyučovacom procese na hodinách informatiky a ostatných predmetov na základných a stredných školách pomocou voľne dostupnej softvérovej aplikácie FreeMind. Tento cieľ sa nám podarilo dosiahnuť postupne. Najprv sme teoreticky vysvetlili, čo je myšlienková mapa a ako sa tvorí. Potom sme zo zorného uhla učebných štýlov uviedli, prečo pri učení využívať myšlienkové mapy. Snažili sme sa ozrejmiť, ako ich môžeme aplikovať v jednotlivých etapách vyučovania v ktoromkoľvek predmete. Konkrétne využitie myšlienkových máp na hodinách informatiky sme demonštrovali prostredníctvom vytvorenia metodických a pracovných listov na ľubovoľne zvolenom učive. Listy sú vytvorené pre stredné školy. Avšak analogicky sa dajú použiť aj na základných školách. Uviedli sme využitie myšlienkových máp aj v rámci cudzích jazykov. Podobným spôsobom je ich možné použiť aj na ďalších predmetoch a prispôsobovať ich podľa potreby edukantov,  požiadaviek vyučovacieho procesu, kreativity a didaktickej pripravenosti edukátora. Na záver sme vytvorili pracovné listy, ktoré žiakom pomôžu zvládnuť vytvoriť myšlienkové mapy za pomoci aplikácie FreeMind v ľubovoľnom predmete.

Túto prácu je možné doplniť vo viacerých smeroch. Spomínaná softvérová aplikácia je nahraditeľná inou. Metodické a pracovné listy sa dajú vypracovať aj pre iné predmety. A univerzálnosť myšlienkových máp nám dáva priestor využiť ich aj v iných aspektoch učiteľovej práce ako len vo vyučovacom procese. Práca môže potenciálne predstavovať časť publikácie zaoberajúcej sa alternatívnymi metódami vyučovania.

Zoznam použitej literatúry

KLEČÍKOVÁ, Simona.: Alternatívne vyučovacie metódy v edukačnom procese. [online] Aktualizované 6.12.2006 [cit. 2011-04-03]. Dostupné na internete: <www.explorer.szm.com/down/vyuc_metody_EP.ppt >

Wikipedia contributors.: Mind mapping. [online] Wikipedia, The Free Encyklopedia, 2011. Aktualizované 10. 4.2011 [cit. 2011-04-11]. Dostupné na internete: <http://en.wikipedia.org/wiki/Mind_map>

BUZAN, Tony.: Mentální mapování. Praha: Portál, 2007. 165 s. ISBN 978-80-7367-200-3

HOLLAUF, Michael. – VOLLMER, Till.: About History of Mind Mapping. [online] Aktualizované 1.1.2011 [cit. 2011-02-18]. Dostupné na internete: <http://www.mindmeister.com/content/historyofmm>

BAJER, Lukáš.: 5 způsobů mapování myslí. Na první pohled stejných, a přesto jiných. [online] Aktualizované 23.1.2008 [cit. 2011-03-13]. Dostupné na internete: <http://workaholic.bloguje.cz/647328-5-zpusobu-mapovani-mysli-na-prvni-pohled-stejnych-a-presto-jinych.php>

BACULÁKOVÁ, Eleonóra.: Tvorba obchodnej stratégie podniku. [online] Brno: Masarykova univerzita, 2009. Aktualizované marec 2009 [cit. 2011-02-10]. Dostupné na internete: <http://is.muni.cz/th/75955/esf_m/diplomova_praca_ E_Baculakova.pdf >

BLAŠKO, Michal.: Úvod do modernej didaktiky I. (Systém tvorivo-humanistickej výučby). [online] Košice: KIP TU, 2011. Aktualizované 17.3.2010 [cit. 2011-02-12]. Dostupné na internete: < http://web.tuke.sk/kip/download/vuc03.pdf>

TUREK, Ivan.: Didaktika. Bratislava: Iura Edition člen skupiny Wolters Kluwer, 2008. 595 s. ISBN 978-80-8078-198-9

BAJER, Lukáš.: 6 nápadů, jak použít myšlenkové mapy v hodinách. [online] Aktualizované 7.11.2010 [cit. 2011-03-03]. Dostupné na internete: <http://workaholic.bloguje.cz/tema-12-nazornost-a-mapovani-mysli.php>

SKALKA, Ján.: Informatika – na maturity a prijímacie skúšky. Nitra: Enigma, 2007. 460 s. ISBN 978-80-89132-50-8

ŽARNAY, Michal.: Použitie myšlienkovej mapy na záznam informácií (FreeMind). In: Posterus portál pre odborné publikovanie ISSN 1338-0087. roč. 3, č. 7 (2010), [online] Aktualizované 30.7.2010 [cit. 2011-02-26]. Dostupné na internete: < http://www.posterus.sk/?p=8225>