Rovnako ako ľudia, niektoré veľryby, delfíny, a možno aj rodičia (aj keď to je diskutabilné), aj počítače majú vlastný jazyk. Vlastne rovnako ako ľudia dokonca viacero jazykov. Existuje toľko jazykov, že pokryjú takmer všetky písmená abecedy. A, B, C, D a E nie sú len písmená, sú to tiež programovacie jazyky (čo dokazuje, že dospelí nemajú fantáziu, a mali by si pred pomenovaním jazyka prečítať slovník alebo synonymický slovník).

Existuje tiež mnoho programovacích jazykov, ktoré sa volajú podľa ľudí, alebo sú skratkami slovných spojení (začiatočné písmená niekoľkých slov) a niektoré sa dokonca volajú po televíznych reláciách. Oh, a skoro som zabudla na pluská a krížiky (+, #) za niektorými písmenami, ktoré som pred chvíľou vymenovala — aj takýchto programovacích jazykov je niekoľko. Aby bola situácia ešte komplikovanejšia, niektoré jazyky sú takmer rovnaké a líšia sa len mierne, podobne ako nárečia u ľudí.

Čo som ti hovorila? Nemajú predstavivosť!

Našťastie mnoho týchto jazykov upadlo do zabudnutia alebo bolo úplne zrušených; no zoznam rôznych spôsobov, akým sa môžeme ‘rozprávať’ s počítačom je stále hrozivo veľký. Ja ti budem hovoriť iba o jednom z nich — inak by sme nevedeli ani začať.

Bude to produktívnejšie ako sedieť v spálni a slintať si na tričko. . .